Kultúra

V prvej polovici 19. storočia sa stal Trnovec jedným z kultúrnych centier Liptova a významným strediskom národnobuditeľského života. Pričinil sa o to evanjelický farár, národovec a kultúrny pracovník Ján Lehotský (Lehocký, Lehotzký) s manželkou Johanou rodenou Vyšnou, ktorá pochádzala z Nemeckej (Partizánskej) Ľupče. Za ich pôsobenia boli položené základy ochotníckeho divadla v Trnovci (1864).

V roku 1869 bol v Trnovci založený ženský spolok Vesna, ktorého cieľom bolo šíriť vzdelávanie a národné povedomie u pospolitých žien. Jeho predsedníčkou bola Žofia Lehotská (rodená Lány), druhá manželka ev. farára (Johana Lehotská zomrela v roku 1849).

Pravdepodobne okolo roku 1875 vznikol v Trnovci Dobrovoľný hasičský zbor, ktorého iniciátorom bol majiteľ krčmy žid Unger.

Začiatkom 20. storočia, za pôsobenia ev. farára Mateja Metoda Bellu, bol v Trnovci založený vzdelávací spolok Trnovecká občianska beseda (1911). V roku 1929 vznikol spolok Združenie evanjelickej mládeže (SEM), ktorého prvým predsedom bol Pavel Neckár.

Ochotnícke divadlo pod hlavičkou Občianskej besedy vyvíjalo aktívnu činnosť až do povojnových čias (1950), jeho hlavnými iniciátormi boli ev. farár Pavel Neckár a neskôr Ján Vladimír Staroň. Po oslobodení kultúrnu a ochotnícku činnosť prevzala MS ČSM - Miestna skupina Československého zväzu mládeže, založená v roku 1950 (neskôr premenovaná na Socialistický zväz mládeže). V roku 1966 bola v akcii „Z“ dokončená stavba novej budovy kultúrneho domu, v ktorej sa organizovala osvetová a kultúrna činnosť pod hlavičkou Osvetovej besedy (neskôr Miestneho osvetového strediska). Postavenie kultúrneho domu bolo silným impulzom pre zvýšenie kultúrnych aktivít obce.

O kultúrne dianie sa začala zaujímať nadšená skupina mladých ľudí a okrem tradičného ochotníckeho divadla sa v Trnovci začali aktivizovať nové činnosti - bolo založené bábkové divadlo a otvorilo sa premietanie filmov. Správu kultúrneho domu prevzala pani Danuša Kellová a spolu s Máriou Stodolovou (hospodárka) a jej manželom Julom Stodolom (premietanie filmov) vytvorili silné trio, ktoré držalo organizačné a ekonomické zázemie trnoveckej kultúry na veľmi dobrej úrovni a  vytváralo dobré podmienky pre rozvoj kultúrnych činností. Napriek všetkej snahe však s postupom času došlo k utlmeniu činnosti bábkového divadla a v druhej polovici sedemdesiatych rokov bolo zrušené aj premietanie filmov. Je potešujúce, že stagnácia nepostihla ochotnícke divadlo, ktoré vďaka zanietenému ochotníkovi Júliusovi Lacovi Kramárovie pokračovalo v tradične výborných výkonoch až do roku 1983.

Prostredníctvom ThMgr. Juraja Töröka trnoveckého evanjelického farára sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia okrem tradičných foriem kultúry rozvíjalo nové moderné umenie - amatérska filmová tvorba. Dokument o jeho bohatom živote priniesla viackrát Slovenská televízia.

K obnoveniu divadelných predstavení došlo po roku 1989 vďaka PhDr. Eve Štofčíkovej, ktorá do jednotlivých hereckých výkonov vniesla nového ducha a nové modernejšie formy. Posledné vlastné ochotnícke predstavenie dospelých sme videli v roku 1995 (B.S. Timrava: Ťapákovci - réžia Eva Stankovianska a Július Laco), deti sa naposledy prezentovali v roku 2000 hrou Čin-Činy-výčiny v réžii Evy Stankovianskej -Štofčíkovej.

Po roku 2000 malo významný ohlas vystúpenie Trnovčanov v rámci Nedele rodákov obce Liptovský Trnovec, ktoré sa konalo 27.7.2003 v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline s názvom programu Kráľovské mestečko Trnovec. Program obsahovo pripravili a režírovali PhDr. Štofčíková a Ing. Ján D. Babka.

Z podnetu starostu obce Ing. Jána Stanovianskeho boli v rokoch 2005 - 2008 zorganizované kultúrno-spoločenské akcie, ktoré niesli názov Trnovecký jarmok. V ich rámci sa okrem interpretácie našich minulých zvykov a obyčajov  tradične uskutočňovala súťaž v recitovaní poézie. Je pre nás cťou, že účasť v porote s ochotou prijímala pani Mgr. art. Alexandra Záborská.